Prvý walkman sa k zákazníkom v Japonsku dostal 1. júla 1979. V lete 1979 zrejme ešte nikto netušil, že na trh sa dostalo zariadenie, ktoré navždy zmení spôsob, akým počúvame hudbu.
Túžba šéfa
Podľa legendy, ktorú živí samotné Sony, stoji za vznikom walkmanu vášeň spoluzakladateľa spoločnosti Masaruho Ibukua pre klasickú hudbu. Ibuka trávil dlhé hodiny na transpacifických letoch a bol frustrovaný z toho, že nemôže počúvať svojich obľúbených skladateľov. Keďže disponoval vývojárskym oddelením jedného z najväčších koncernov, poveril svojich pracovníkov, aby jeho problém vyriešili.
Výsledkom je walkman, ktorý v nejakej podobe zrejme vlastnila väčšina z nás. Z tohto zariadenia sa predali stovky miliónov kusov. Jeho nadvládu ukončil až príchod iPodu od firmy Apple. Prvý walkman v Sony vyrobil Norio Ohga, ktorý upravil väčší rekordér Sony Pressman.
Magazín Time však upozorňuje na to, že walkman s označením “TPS-L2” nebol prvým prenosným zariadením na prehrávanie hudby. Už v roku 1954 sa na trh dostal Regency TR-1, čo bol prvý tranzistor. Čiže zariadenie na prehrávanie rádiostaníc. Hoci sa z tohto modelu predalo iba 150 000 kusov, patrí mu prvenstvo v tom, že ľuďom umožnil počúvať hudbu mimo domova.
Technici zo Sony vyrobili prvý walkman za 4 mesiace. Zariadenie stálo v prepočte 150 dolárov a vyrobilo sa z neho 30 000 kusov. Zo začiatku sa však veľmi nepredávalo a tak Sony vyslalo do ulíc pracovníkov, ktorí ľuďom začal vysvetlovať, ako walkman funguje. A začala revolúcia. Do konca augusta už bol walkman vypredaný. Celkovo sa predalo viac ako 400 miliónov týchto zariadení. Z toho viac ako 200 miliónov bolo na prehrávanie kaziet.
Marketing Walkmanu
V súčasnosti sa kvalitná elektronika automaticky spája s Japonskom, ako však upozorňuje portál everything80, nebolo to tak začiatkom 80-tych rokov minulého storočia. Sony sa v marketingu zameralo na to, že dokázalo zmenšiť úžasnú technológiu a tiež na personalizáciu. Reklama zdôrazňovala to, že na rozdiel od tranzistoru ponúka Walkman možnosť počúvať hudbu podľa vlastného výberu.
Ďalším dôležitým faktorom bolo súkromie. Teda, že môžete počúvať akúkoľvek hudbu chcete a nikto vás za to nebude odsudzovať, pretože nebude počuť, čo vám hrá do ucha.
Sony muselo platiť odškodné
Sony sa kvôli walkmanu dostalo aj do právnych problémov. Nemec Andreas Pavel totiž už v roku 1972 vymyslel prenosný stereoprehrávač, ktorý nazval “Stereobelt” (pretože sa nosil ako opasok). Pavel si svoj vynález dal patentovať a jeho výtvor sa natoľko ponášal na walkman, že Sony mu muselo platiť odškodné. Až v roku 2003 sa napokon japonská spoločnosť s Pavelom dohodla a mimosúdne vyrovnala.
Aj napriek všetkým problémom a faktu, že klasický Walkman postupne nahradili CD prehrávače, MP3 a dnes hudba v smartfónoch, však krabičke s kazetou a káblom od slúchadiel patria hlavné zásluhy za to,ako hudbu počúvame, keď chodíme, beháme či cvičíme.