On demand
Nemecko sa nikdy nezmierilo so stratou poľských území po porážke v 1. svetovej vojne. Nemci už v roku 1920 plánovali napadnutie Poľska a zabratie území, o ktoré prišli vo vojne. Paradoxne k zlepšeniu vzťahov prišlo po nástupe Hitlera k moci v roku 1933. Nemecko ukončilo colnú vojnu s Poľskom a v roku 1934 obe krajiny podpísali pakt o neútočení. Toto zlepšenie vzťahov však trvalo iba do času kým Nemecko vybudovalo silný priemysel a armádu a znovu získalo medzinárodné postavenie. Vtedy obnovilo aj svoju protipoľskú rétoriku, ktorú neustále stupňovalo.
Spojenci sa pridávajú
Za začiatok útoku na Poľsko sa považuje čas 4:45 1. septembra 1939. Nemecko po viacerých zinscenovaných provokačných akciách zaútočilo na Poľsko. Najznámejšou provokáciou bol útok na vysielač v Gliwiciach, ktorý vykonala špeciálna skupina vojakov Abwehru a SS už 31. augusta 1939. Akciu naplánoval Reinhard Heydrich. Údajný útok Poliakov na nemecký vysielač mal ospravedlniť útok Nemecka na Poľsko. Takto začala druhá svetová vojna.
Útok na Poľsko odštartovala salva z nemeckej bojovej lode Schleswig-Holstein. Tá začala ostreľovať poľské prekladisko na polostrove Westerplatte v Gdaňsku. V rovnakom čase sa dali do pohybu aj nemecké vojská pod vedením generála Waltera von Brauchitscha.
O útoku obrovskej nemeckej armády na Poľsko vedeli okamžite spojenci Poľska: Veľká Británia a Francúzsko. Obe krajiny dajú Nemecku ultimátum, aby sa stiahlo. Hitler odmietne a tak 3. septembra Francúzsko a Veľká Británia vstupujú do vojny s Nemeckom. O začiatku vojny je ešte počas noci informovaný aj americký prezident Franklin Roosevelt. „O 2:50 miestneho času zazvonil telefón v prezidentovej spálni. Volá veľvyslanec Bill Bullitt, aby Rooseveveltovi oznámil, že začala druhá svetová vojna, a že bombardéry Adolfa Hitlera rozsievajú smrť nad Poľskom,“ opisuje situáciu v Bielom dome magazín Time.
Hrdinovia z Westerplatte
Uprostred Westerplatte boli vybudované kasárne pre stočlennú posádku. Na jar 1939 sa Poliakom podarilo dopraviť do objektu niekoľko mínometov a jedno delo ráže 75 mm. Tajne bola zosilnená aj posádka kasární. Koncom augusta do gdaňského prístavu vplávala údajne na slávnostnú návštevu nemecká bojová loď Schleswig-Holstein. V podpalubí však mala naložené zbrane a niekoľko stoviek mužov námornej pechoty. V noci z 31. augusta na 1. septembra sa loď premiestnila bližšie k Westerplatte a na svitaní dal kapitán Kleikamp rozkaz k paľbe z palubných diel. Po šesťminútovej paľbe vyrazila do útoku rota pechoty SS, ktorá postupovala po celej šírke pevniny. Poľská obrana sa hrdinsky udržala sedem dní, počas ktorých odolávala útokom nemeckých jednotiek, ktoré posilnil letecký útok 47 lietadiel. Počas bojov prišlo o život 17 poľských a niekoľko stoviek nemeckých vojakov.
Zdroj: ČT
Poľsko nemá šancu
Poľsko od začiatku nemá šancu vzdorovať silnejšiemu súperovi. Hitler sa na vojnu systematicky pripravoval. A na jej začiatok si vybral ľahkú korisť. Nemecká armáda tú poľskú predčila v každom smere. Nemci do útoku nasadili oveľa viac tankov a Poľsko nedokázalo čeliť intenzívnym útokom nemeckého letectva Luftwaffe. Na strane Nemecka vstúpilo do vojny aj viac ako 50 000 slovenských vojakov. Spomedzi slovenských vojakov ich počas útoku na Poľsko zahynulo 37. Nemci prišli o 16 343 mužov a Poliaci o viac ako 66 000.
Poľská tanková armáda organizovaná zastaralým spôsobom nemala šancu proti nemeckým protivníkom, ktorí si v praxi vyskúšali Bleskovú vojnu tzv. Blitzkrieg. Nepravdivý je mýtus o tom, že Poliaci už pri prvých útokoch prišli o väčšinu svojho letectva. Poľské letectvo bojovalo proti okupantom a spôsobilo Luftwaffe väčšie straty, ako Nemci očakávali. Poliakom však rýchlo dochádzali bomby a náhradné diely a tak neboli schopní lietadlami dostatočne kryť vlastné jednotky.
Sila armád
Poľsko
- 39 divízií
- 4300 diel
- 210 tankov
- 400 lietadiel
- 1 000 000 vojakov
Nemecko
- 66 divízií
- 6000 diel
- 2750 tankov
- 2315 lietadiel
- 1 500 000 vojakov
zdroj: Wikipedia
Sovietska zrada
Poliaci sa aj napriek jednoznačnej prevahe agresora bránili. Aj tá najmenšia nádej však zhasla 17. septembra 1939, keď Poľsko z východu napadol druhý agresor – Sovietsky zväz. Stalin do Poľska vyslal armádu o sile 800 000 mužov, ktorej úlohou bolo údajne chrániť ukrajinskú a bieloruskú menšinu. V skutočnosti sa však Stalin a Hitler dohodli na rozdelení Poľska. O tom, ako platia dohody s Hitlerom, sa Stalin na vlastnej koži presvedčil o dva roky neskôr, keď Nemecko napadlo Sovietsky zväz.
Poľská obrana sa začala rútiť a 28. septembra kapitulovala Varšava, o deň neskôr pevnosť Modlin a 6. októbra sa vzdali aj posledné poľské oddiely. A tak začala druhá svetová vojna, ktorá mala brutálne následky pre Poľsko i celý svet. V Poľsku v dôsledku vojny zomrelo až 5 600 000 ľudí. Veľká časť z nich v koncentračných táboroch. Celkovo v druhej svetovej vojne medzi 1. septembrom 1939 a 8. májom 1945 zahynulo viac ako 60 000 000 ľudí.
