On demand
Na to, aby mohli mnohé nadnárodné technologické spoločnosti vstúpiť na čínsky trh, požaduje druhá najväčšia ekonomika sveta od firiem zdieľanie ich know-how a technológií.
Trump považuje túto praktiku za krádež a vybral si ju za jednu zo zámienok, prečo uvaliť na čínsky tovar clá. Ako argument použil sekciu obchodného zákona z roku 1974, ktorá v jednoduchosti hovorí, že USA môže uvaliť jednostranné clá na dovoz produktov z krajiny, ktorá obmedzuje vstup amerických exportérov na svoj trh. Hoci bol zákon v minulosti viackrát využitý, posledné desaťročia sa tak nestalo. A najmä nie po vzniku Svetovej obchodnej organizácie v roku 1995. Vtedy sa USA zaviazalo, že zákon viac nevyužije. Donald Trump a jeho administratíva sa však bránia, že novými krokmi iba chránia miestne firmy, zamestnancov a intelektuálne práva.
Podľa čínskeho rezortu obchodu ide o typický akt obchodnej šikany, ktorá vážne narúša globálny priemyselný reťazec, spomaľuje tempo zotavenia celosvetovej ekonomiky a ovplyvní nevinné nadnárodné firmy, spoločnosti a spotrebiteľov.
O aké clá vlastne ide?
Pre lepšiu orientáciu, USA minulý rok vyviezli do Číny tovar v hodnote necelých 130 miliárd dolárov. Doviezli tovar v hodnote 505 miliárd dolárov, čo znamená deficit 375 miliárd dolárov.
Nové clá sa týkajú rozličných priemyselných produktov, častí prístrojov, mobilných telefónov, hračiek, hier a počítačov, lietadiel. Dokopy ide zatiaľ o 818 typov produktov, všetky nájdete tu. Hodnota tovaru, na ktorý USA uvalili zvýšené clá, dosahuje výšku 34 miliárd dolárov.
Čína s odvetou nečakala a tak, ako sľúbila, len 12 hodín po USA (kvôli časovému posunu) uvalila clá vo výške 25 % na tovar (tiež v hodnote 34 miliárd dolárov) ako sójové bôby, bravčové mäso, elektrické autá, kukuricu, tabak či bavlnu. Čína pritom odkupuje polovicu celkovej produkcie sóje USA, ročne dosiahne hodnota predaných bôbov výšku 14 miliárd dolárov.
Podľa plánov Donalda Trumpa ide len o začiatok. O necelé dva týždne majú vstúpiť do platnosti clá na ďalší tovar v hodnote približne 16 miliárd dolárov, pričom americký prezident uviedol, že ak sa Čína vydá cestou „oko za oko“ zváži uvalenie ďalších poplatkov na produkty v hodnote 400 miliárd, potenciálne až 500 miliárd dolárov.
Globálny dopad
Podľa analytikov je spomínaný zákon hrozbou pre bežných Američanov. Prvý problém je, že bol použitý napriek záväzku voči Svetovej obchodnej organizácii, čo nabúrava dôveru v globálny obchodný systém. Druhým je, že uľahčenie vstupu veľkých amerických firiem na čínsky trh môže viesť k presunu týchto firiem do Ázie a tým môžu prísť mnohí pracovníci v USA o zamestnanie. „Trump hovorí o negatívnych vplyvoch združení ako NAFTA na amerických pracovníkov, ale v skutočnosti zasahuje, len aby pomohol amerických investorom a nadnárodným firmám, nie samotným pracovníkom,“ uviedol pre Vox.com Rob Scott, šéf obchodu a výroby z Economic Policy Institute.
Čítajte aj: Kam smeruje všetok tovar zo Slovenska? Odkiaľ najviac dovážame?
Podľa odhadov odborníkov bude mať táto obchodná vojna dopad na čínsku ekonomiku v rozpätí 0,1 až 0,3 percentuálneho bodu, ktorý môže ubudnúť z ekonomického rastu. Clá môžu uškodiť viac Spojeným štátom, ktoré majú rozohranú obchodnú „hru“ aj s Mexikom, Európskou úniou, Kanadou a ďalšími. Koncom mája vstúpili do platnosti clá aj pre EÚ, Mexiko a Kanadu. Dovoz ocele sa tak stal drahší o 25 %, import hliníka o 10 %.
Guvernér Bank of England Mark Carney tvrdí, že eskalovanie problému môže spomaliť rast ekonomiky USA až o 5 %, čo môže mať za následok globálne pribrzdenie rastu až o 2,5 %.
A keďže clá, ktoré na oplátku uvalila Čína na americké poľnohospodárske produkty majú vplyv na farmárov v USA, ktorí sú z veľkej miery voličskou základňou Donalda Trumpa, analytici očakávajú aj politické dopady.
Odpoveď na krok USA malo pripravené aj Rusko, to zaviedlo ďalšie poplatky na tovar Spojených štátov. 25 % až 40 % pribudne k doterajším clám na tovar ako cestné stavebné náradie, príslušenstvo na ťažbu a spracovanie ropy a plynu, nástroje na spracovanie kovu, vŕtacie zariadenia či optické káble.
Slovensku by poškodili clá na autá
Či bude mať obchodná vojna v blízkej budúcnosti vplyv na Slovensko, je otázne. Do Číny od nás smeruje len 2,2 % exportu, importujeme 8,1 % zo všetkého dovezeného tovaru. Hoci priamo clá zatiaľ nepocítime, slovenská ekonomika sa odvíja od tej v eurozóne a najmä od nemeckej (pozri infografiku Trumpova obchodná vojna↑). Vyše pätina všetkého exportu smeruje do Nemecka, pričom väčšinu tovaru tvoria autá a ich súčiastky, 18 % importovaného tovaru je zas z Nemecka dovezených, väčšinu opäť tvorí automobilový priemysel.
