Minister dopravy Arpád Érsek minulý týždeň vyhlásil, že vyberie úsek na slovenskej diaľnici, kde by sa mohla otestovať maximálna rýchlosť 140 km/h.

Vyhlásenie prišlo po tom, čo 140-tku na dvoch úsekoch diaľnice začali testovať Rakúšania.

„Uvažujeme aj my, vyberieme úsek, ktorý je nie až taký náročný a ak sa dohodnem s ministerkou vnútra, pôjdeme do tohto aj my,“ povedal Érsek pre Tvnoviny.sk. Ministerka vnútra Denisa Saková ho podporila.

Pýtali sme sa preto rezortu dopravy, aké budú ďalšie kroky a ktoré úseky pripadajú do úvahy ako testovacie.

Ministerstvo však vo veci nebolo konkrétnejšie. Rezort reagoval úsporne.

“V súčasnosti sa pripravuje pracovné rokovanie s Prezídiom Policajného zboru ohľadom tejto témy. Na základe záverov z pracovného stretnutia budú nastavené ďalšie postupy,” odkázala hovorkyňa ministerstva Karolína Ducká.

Desaťročné debaty

Maximálna povolená rýchlosť je u nás 130 km/h. V roku 2007 sa však diskutovalo o jej zvýšení dokonca až na 160 km/h. Táto úprava sa nakoniec nezaviedla do praxe, no napriek tomu v roku 2015 dostali krajskí policajní velitelia za úlohu overiť, na ktorých úsekoch by to šlo. O rok dospeli k záveru, že na žiadnych, a tak to vyzeralo, že Slovensko skončilo nadobro pri čísle 130.

Odborníci sa ale zhodujú, že niektoré úseky na Slovensku by ťažšiu nohu na plyne zniesli. “Vyššia rýchlosť by mohla byť na Pribine od Nitry po Zvolen, 160-tka by mohla byť od Trnavy po Trenčín, prípadne Považskú Bystricu. Taktiež nevidím dôvod, prečo by nemohla byť od Bešeňovej po Liptovský Mikuláš a ďalej na Poprad,” hovorí Marek Modranský, predseda Inštitútu verejnej dopravy. Zvýšenie na 140 nepovažuje až za taký výrazný rozdiel, skôr odporúča rýchlosť na niektorých úsekoch zvýšiť na 160 a niekde dokonca znížiť ešte pod 130 (hlavne počas špičky).

“Celý systém by mohol veľmi efektívne fungovať za pomoci centrálneho ovládania dopravného značenia a digitálneho zobrazovania týchto limitov priamo na ceste v real-time režime,” zamýšľa sa.

A koľko to bude stáť?

“Na príklade Rakúska je možné vidieť, že zavedenie nie je len nejakým administratívnym pokynom ministerstva vnútra a ministerstva dopravy. Zámeru predchádza štúdia, výber úsekov, merania, nové dopravné značenie, atď. Čiže náklady,” pripomína však Rastislav Cenký, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo.

Tému tak považuje za marketingový ťah ministerstva. “Zdá sa, že to bola skôr spontánna reakcia pána ministra ako skutočný zámer,” uzavrel.