Záchrana alebo prekliatie? Ako vie krajina (bývalého) tretieho sveta zorganizovať ázijskú „olympiádu“

Je to jednoduché. Ázijskí športovci zo 45 krajín sa zídu a súťažia v 40 disciplínach. Hry zastrešuje Ázijský olympijský výbor a v drvivej väčšine ročníkov súperov prevalcuje Čína. 

Tohtoročné hry usporiadala najväčšia ekonomika juhovýchodnej Ázie – Indonézia. Krajina, kde sa prudko rozvíja gig ekonomika, no problémom je slabšia mena, leje množstvo peňazí do športovej megašou, ktorá sa jej môže a nemusí vyplatiť.

Ako to zatiaľ vyzerá

Hry budú trvať do začiatku septembra. Ich dejiskom je večne upchatá a preplnená Jakarta plus mesto, ktoré turisti označujú ako “miesto, kde nič nie je”, 1,5-miliónový Palembang na južnej Sumatre.

Pozrime sa zatiaľ, ako indonézske hry, ktoré sa začali 18. augusta, prebiehajú.

Po prvé – prezident došiel na motorke. Stojí za to pozrieť si nasledujúci klip, kde Pak (vážený pán) Jokowi ide na veľkolepý otvárací ceremoniál, dostane sa do zápchy, keďže Jakarta pravidelne obsadzuje prvú priečku rebríčka miest s najhoršou dopravou na svete a vyrieši to tak, že nasadne na štýlovú čiernu motorku. Cestou dáva prednosť školákom na prechode, lebo vzdelané deti sú budúcnosťou krajiny.

V ktorých sekvenciách použil Jokowi – prezývaný aj indonézsky Obama – dabléra, necháme tak. Ale na sociálnych sieťach si už okrem tejto prezývky vyslúžil aj inú – indonézsky Tom Cruise. Voľby budú v krajine budúci rok, mnohí teda Jokowiho obvinili, že si videom len naháňa mladých voličov.

Ceremoniál sa teda mohol začať. Spestrovalo ho 4 000 tanečníkov a 600-tonové pódium, ktoré pripomínalo hory a pláž.

Pravdou je, že najväčšia ekonomika juhovýchodnej Ázie to teraz nemá ľahké. Indonézska rupia tento rok klesla o 6 percent. Napriek tomu rast HDP v druhom polroku prekonal očakávania a medziročne je na hodnote 5,27 percenta, čo je zatiaľ najviac za Jokowiho vlády. 

Ekonomiku krajiny aktuálne ťahá domáca spotreba, ktorá narástla hlavne počas Ramadánu. Zraziť na kolená ju ale môže vyššia cena ropy či napäté čínsko-americké obchodné vzťahy.

A Ázijské hry nie sú lacná záležitosť. Celé by mali stáť 3,2 miliardy dolárov.

„Indonézia musí využiť Ázijské hry a Ázijské para hry, aby ukázala svetu, že je dobrým hostiteľom a národom šampiónov, ktorí si vážia fair-play,” povedal pred začiatkom hier Jokowi. Cieľom teda nie sú veľké zmeny, ale lepší imidž krajiny, ktorý by mohol pritiahnuť investorov a turistov. Hlavne po dvoch veľkých zemetraseniach na jednom z najobľúbenejších ostrovov, na Lomboku.  

„Pokiaľ ide o financie, niektorí hovoria, že podujatie dostane krajinu do neskutočných dlhov, keďže sa stavia toľko ciest za posledné 4 roky a už len to si žiada veľa peňazí,“ hovorí mladá učiteľka angličtiny Aulina, ktorá žije v Jakarte. 

Metro mešká, sieťka nefunguje

Kritici vlády ale naopak tvrdia, že Indonézia na to ide zatiaľ kozmetickými opatreniami. Napríklad znečistenú rieku, ktorá tečie blízko olympijskej dediny, sa rozhodli zodpovední zakryť čiernym nylonom, aby ututlali, koľko je v nej odpadu. Sieťka stála 40-tisíc a už na nej pristávajú nové odpadky.

Vietnam, kde mali byť hry pôvodne, sa svojej pozície vzdal práve kvôli vysokým nákladom. Indonézia teda nemala dosť času na prípravu, čo je zrejme dobré, lebo bolo hneď jasné, že sa nestihnú postaviť žiadne nové megalomanské štadióny. Desiatky miliónov sa, samozrejme, investovali do renovácie športovísk.

Nanovo sa stavala len olympijská dedina, v ktorej majú po skončení bývať sociálne slabšie rodiny. Ide o viac ako 7-tisíc bytov v desiatich vežiakoch.

Pôvodné správy hovorili o tom, že na celú infraštruktúru pôjde 2,4 miliardy dolárov. To zahŕňalo okrem vybavenia štadiónov aj dopravné projekty, napríklad urýchlenie výstavby metra (za 1,5 miliardy eur). Jakartská podzemka by mala ale nakoniec štartovať až o rok.

Aby sa športovci a turisti vyhli zápcham, vláda naordinovala obmedzený režim pre školy a dopravné obmedzenia pre autá na základe ešpézetiek (párne číslo – dnes nikam nejdeš).

„Výstavbu MRT ťažkého metra v Jakarte chceli úrady urýchliť, aby bolo ešte pred hrami, ale nepodarilo sa. Mestská vlakoelektrička v Palembangu však už bola plánovaná tak, aby sa stihla pred hrami a samozrejme, že to je veľmi dobré pre budúcnosť mesta,“ dodáva Aulina. Vlakoelektrička stála skoro 650 miliónov eur.

„Indonézia už nie je taká chudobná, ako bývala, myslím, že toto podujatie ju stavia do pozornosti celého sveta. Vládu to tiež tlačilo vybudovať v Palembangu a Jakarte aspoň nejakú infraštruktúru. Je to príšerne drahé, ale výsledok stojí za to – najmä cesty v Palembangu,“ myslí si ďalší Jakarťan, grafický dizajnér Fikri Abdillah. 

Úrady predbežne odhadujú, že z turistov by za dva týždne hier mohli vytiahnuť 245 miliónov.

Podobné podujatia ale niekedy zaváňajú riadnym problémom. Svoje o tom vedia nasledovné mestá.

Krajiny a mestá, ktoré takmer zruinovala Olympiáda:

• 1976, Montreal, Kanada – dlh mesta 1,5 miliardy USD, pôvod problémov: superdrahý a zbytočný štadión
• 1994, Lillehammer, Nórsko – dlh mesta 1 miliarda USD, pôvod problémov: drahá architektúra a ekologické opatrenia
• 1998, Nagano, Japonsko – účet za Olympiádu 10,5 miliardy USD, pôvod problémov: korupčný škandál, málo turistov
• 2004, Atény, Grécko – účet za Olympiádu 11 miliárd USD, pôvod problémov: štartujúca grécka kríza, utrácanie za dnes chátrajúce budovy

Čo dodať? Indonézania si riziká uvedomujú, no veľmi si ich nepripúšťajú a dúfajú, že krajinu Ázijské hry vystrelia na turistickú mapu. 

„Pozerám sa na to pozitívne, naša ministerka financií Sri Mulyani je jednou z najlepších ekonómiek na svete. (pozn. red. Mulyani bola 6 rokov generálnou riaditeľkou Svetovej banky),“ uzavrela Jakarťanka Aulina.

A keby toho bolo málo, Indonézia sa chce uchádzať o Olympiádu 2032. Takže toto je len testovacie kolo.