On demand
Na začiatok, ako by sme mohli zadefinovať konšpirácie?
Konšpirácie sú skutočné. Zväčša sa točia okolo malej skupiny ľudí s mocou, ktorí konajú pre vlastné dobro a proti všeobecnému dobru. Avšak, väčšinou, keď sa bavíme o konšpiráciách, bavíme sa o tých veľkých. Pravdou ale je, že ľudia používajú konšpirácie oveľa častejšie, napríklad, keď chce niekto vykradnúť obchod.
Takže konšpiračná teória je inkriminujúce vnímanie konšpirácie, ktoré môže a nemusí byť pravdivé. Dobrým príkladom je konšpiračná teória v USA, že CIA zabila prezidenta Kennedyho. Veľa vecí nasvedčuje tomu, že to tak nie je, ale naďalej tomu mnohí veria.
Je nespočetne veľa konšpiračných teórií a väčšina z nich príde a odíde. Len niekoľko z nich sa stane veľkými, alebo natoľko veľkými, aby si získali nasledovníkov.
Od čoho to závisí? Aká je tajná ingrediencia na úspešnú konšpiráciu?
To je ťažká otázka, pretože vlastne to nevieme. Niektoré konšpirácie sa objavia a zmiznú, iné ostávajú. Stále nevieme, prečo niektoré narastú. Niekedy spadne lietadlo a ľudia v tom vidia konšpirácie, inokedy spadne lietadlo a nikoho to príliš nezaujme.
A čo naopak? Ako vzniká úspešný konšpirátor?
To, čo sa javí ako dobrá taktika, je vybrať si na útok najväčšieho a najmocnejšieho nepriateľa a uveriteľnú teóriu. Ak chcete mať úspešnú konšpiráciu, najlepšie je vybrať si za obeť politickú stranu alebo medzinárodné organizácie, pretože ich môže neznášať prakticky každý.
Čím viac idete po konkrétnych ľuďoch, tým viac budete vyčleňovať potenciálnych nasledovateľov. Ak hovoríte o konkrétnych ľuďoch, lídroch politických strán, inštitúcií, je možné, že ľuďom sa nebude chcieť veriť, že tento jeden človek je zlý. Je jednoduchšie ísť po politickom či ekonomickom zriadení. To predsa môže neznášať každý.
Je možné vo všeobecnosti určiť, akí ľudia stoja za konšpiračnými teóriami?
Je to rôzne pre každý prípad. Niekedy si veľa ľudí spontánne zmyslí to isté a nepotrebujú, aby ich niekto o niečom presviedčal. Často sa niečo udeje a veľa ľudí za tým vidí nejakú konšpiráciu. Inokedy sú to médiá, niekedy zas politickí lídri.
Potom tu máme “konšpiračných podnikateľov” ako David Icke, ktorý je za takými teóriami ako jašterí ľudia a mnoho podobných najmä v USA. Konšpiračné teórie sú v skutočnosti myšlienky, takže vlastne táto otázka je o tom, odkiaľ pochádzajú myšlienky. Takže odpoveďou by bolo: z veľkého množstva zdrojov.
Máme teda dve skupiny ľudí. Tvorcov konšpirácií a ich nasledovníkov. Keď sa bavíme o tej prvej, objavili ste počas svojho výskumu pre knihu Americké konšpiračné teórie nejaké vzorce správania, pôvodu či vzdelania týchto ľudí? Majú členovia skupiny niečo spoločné?
Bohužiaľ, tam zatiaľ nie sme. Je veľmi ťažké získať takéto informácie. O týchto ľuďoch je veľmi málo štúdií.
A čo druhá skupina? Nasledovníci.
V tomto prípade niečo vieme. Minimálne v USA a vo Veľkej Británii tí, ktorí majú sklon veriť konšpiračným teóriám, zvyknú byť menej vzdelaní, chudobnejší, majú mierne výraznejšiu tendenciu akceptovať násilie voči vláde. Môžu byť liberáli i konzervatívni a nezáleží ani na rase. Muži a ženy sú si takisto rovní.
Existujú určité predsudky, že ľudia, ktorí veria konšpiráciám sú konzervatívni bieli muži v strednom veku, ale zdá sa, že to až tak neplatí. Vo všeobecnosti, najlepšími ukazovateľmi sú životná úroveň a vzdelanie.
Prečo ľudí láka veriť konšpiráciám?
Sú dve roviny, v ktorých sa nad tým dá zamyslieť. Jedna je ich dispozícia v zmysle charakteru, druhá prostredie.
Dispozícia znamená, že niektorí ľudia boli vychovaní tak, aby ich vnímanie sveta odrážalo možnosť, že za každým rohom sa skrýva konšpirácia. Je to podobné, ako keď sú ľudia vychovaní mať určite politické alebo náboženské preferencie a názory. Ak rodičia nevidia svet cez konšpiračné teórie, je pravdepodobné, že ani ich deti nebudú. A naopak.
Takže hovoríme o vzdelaní rodičov, priateľoch, médiách a o všetkom, čo je súčasťou toho, kto sme, keď sme mladí. Názory na svet sa utvrdzujú približne do veku 20 rokov alebo okolo tohto obdobia. Potom sú už pomerne stabilné po zvyšok života.
A čo tá druhá rovina. Faktor prostredia?
Keď sa ľudia cítia bezmocní, sú viac naklonení šíreniu konšpirácií a aj tomu, aby im verili. Myšlienka, ktorú ja zastávam, je, že konšpirácie sú pre porazených (losers). Najmä tu, v USA, politická strana, ktorá prehrá v boji o Biely dom je zväčša tá, ktorá podporuje rôzne konšpirácie.
Keď boli republikáni pri moci na čele s Georgeom W. Bushom, niektorí demokrati podporovali konšpirácie ako 9/11. Keď sa na čelo USA dostal Barack Obama, demokrati boli šťastní, pretože mali v rukách moc, problém ale mali zrazu republikáni. A tak vyšli von teórie o falošnom rodnom liste Obamu a podobne. Teraz je pri moci Donald Trump takže tu máme Trumpa a Rusko. A takto to ide dookola.
Čo je ale teraz trochu iné je, že Trump je politický outsider a outsidri sú na konšpirácie tiež veľmi náchylní. A dáva to zmysel. Ak ste outsider a chcete sa dostať “do vnútra”, musíte dokázať ľuďom prečo. Keď Trump kandidoval proti svojim oponentom, musel ľuďom dokázať, prečo môže človek bez politického pozadia a skúseností bojovať o post prezidenta. A tak prišli konšpirácie. Spojil politiku s korupciou, čo znamená, že vytvoril obraz, že každý, kto už má skúsenosti s politikou, je skorumpovaný. Takže jedine outsider môže túto korupciu zastaviť.
To je vlastne celkom bystré…
Áno aj nie. Deje sa to totiž aj vo väčšom. Príkladom sú klimatické zmeny. Časť USA neverí, že klimatické zmeny sú reálne. Ak chcete spochybňovať vedcov, nemôžete povedať, že vy máte lepších, pretože nemáte. Všetci vedci vedia, že tieto zmeny sú reálne. Takže, čo spravíte? Musíte povedať, že všetci vedci sú vlastne skorumpovaní. A takto zmeníte pravidlá hry. Nehovoríte o klimatických zmenách ale o skorumpovaných vedcoch, ktorí šíria falošné informácie o globálnom otepľovaní.
60 %
obyvateľov USA verí v JFK konšpiráciu
Aké hrozby predstavujú konšpirácie pre spoločnosť?
Môžu vyvolávať násilie a viesť ľudí k zlým rozhodnutiam. Ako príklad – v USA sme v tridstiatych rokoch mali problém s tým, keď bol každý presvedčený, že všade medzi nami sú komunisti, ktorí nás dostanú. Vzbudzovalo to násilie, ľudia sa navzájom obviňovali, mnoho ľudí prišlo o prácu.
Ak by sme sa vrátili o sto rokov dozadu, ľudia pálili čarodejnice na hraniciach, pretože si mysleli, že paktujú s diablom. Alebo príklad z medicíny. Ak si myslíte, že očkovanie je nejaké spiknutie zo Západu a nedáte zaočkovať svoje deti, vrátime nebezpečné choroby späť do spoločnosti.
Dobre, pozrime sa na to z druhej strany. Predstavme si svet bez akýchkoľvek konšpirácií. Neznamenalo by to, že ľudia by verili všetkému, čo im niekto povie? Bez toho, aby kládli otázky?
To je pravda. Samotné konšpirácie majú aj nejaké pozitívne stránky, ale majú aj veľa negatívnych. Ale sú jedným zo spôsobov, ako kontrolovať a spochybňovať moc. Ak by sme im úplne odobrali možnosť spochybňovať, ľudia bez moci by stratili nástroj kontroly nad mocnými.
Dá sa sklonu veriť konšpiráciám zabrániť vzdelaním?
Nevieme. Vieme, že vzdelanie je prepojené s menším sklonom veriť konšpiráciám. Ale to neznamená, že vzdelanie robí ľudí menej ”konšpiračnými” v ich presvedčení. Môže to byť spôsobené tým, že tí, ktorí majú záujem a predpoklady na vyššie vzdelanie, už boli menej naklonení veriť konšpiráciám od začiatku.
Ako nájsť optimálne riešenie? Je to otázka extrémov alebo len zdravého rozumu?
Prvý problém je, že konšpirátorov často vidíme ako bláznov s alobalom na hlave. Vidíme ich ako niekoho, kto verí, čomu verí, a za žiadnu cenu nezmení svoj názor. To často nie je pravda. Nie všetci sú takí, hoci niektorí áno. Bolo by skvelé zbaviť sa konšpirácií, ale znamená to chápať a pristupovať k informáciám inak.
To znamená? Kritické myslenie?
Áno. Viac kritického myslenia a najmä získavanie informácií z kvalitných zdrojov. Máme tu veľa zlých zdrojov. Niektoré sú falošné, niektoré proste len nie sú dobré, nemajú dobré informácie, alebo sú príliš názorovo ovplyvnené. Ľudia by preto mali cielene vyhľadávať kvalitné zdroje.
Pomáha doba internetu konšpirátorom?
Aj áno, aj nie. Konšpirácie existovali dávno pred internetom. To, že ľudia niečo vidia na internete, neznamená, že tomu budú veriť. Niektorí budú, ale niektorí nie. Takže veci na internete ovplyvnia len tých, ktorí boli už aj tak naklonení veriť takýmto veciam.
Ale možno by sa k tým informáciám nedostali.
Áno, ale tento pohľad na svet by tam už aj tak bol.
Aký je najlepší prístup ku konšpirátorom a ich “dielam”? Ignorovať ich? Snažiť sa ich odhaliť?
Na to tiež, bohužiaľ, nemáme odpoveď. Je veľmi náročné zmeniť postoj ľudí. Nedá sa jednoducho dať ľuďom informácie a čakať, že zmenia názor, tak to nefunguje.
Čo je podľa vás najpopulárnejšia konšpirácia?
Tu v USA je to spomínaný Kennedy. Asi 60 percent populácie verí v nejakú formu konšpirácie okolo smrti JFK.
A čo plochá Zem? To je dnes veľmi populárne…
Je populárne o tom hovoriť, ale v skutočnosti nemáte obrovské množstvá ľudí, ktorí tomu veria. Možno by sme tu dosiahli nejaké 4 %, aj to je možno veľa. V USA napríklad asi 6 % ľudí verí, že pristátie na Mesiaci bolo fingované. Ale 9/11 je populárne. Asi pätina ľudí verí v jednu z konšpirácií okolo útoku na dvojičky WTC, rovnako je to pri rodnom liste Baracka Obamu. Je veľa iných populárnych konšpirácií ako Ilumináti, ktoré sú populárne, pretože sú skôr zábavné, ale neverí im až tak veľa ľudí.
Joseph Uscinski…
… sa venuje politickým vedám a špecializuje sa na konšpiračné teórie. Je známy najmä ako spoluautor publikácie American Conspiracy Theories. Pracuje ako docent politických vied na University of Miami so špecializáciou na verejnú mienku a masové médiá a konšpirácie.
